Na ostrov Svätá Helena som išiel sám a strávil som tam dva dni.
Prečo tam?
História ma fascinovala už od detstva v škole, bol to môj obľúbený predmet. Prečítal som veľa historických kníh, no čoraz viac som sa ponáral do jednej témy súvisiacej s veľkou historickou postavou – Napoleonom Bonapartem. Dokonca som to povýšil na hobby, zbieranie a čítanie kníh autorov rôznych období o Napoleonovi. A v dobe, keď neexistoval skutočný internet, ste kreslili opisy ľudí, bitiek a historických miest z kníh, čím ste rozvíjali svoju predstavivosť. Týkalo sa to aj ostrova Svätá Helena, kde cisár odpočíval.
Podľa Napoleonovho vlastného opisu bol ostrov, kam ho poslali do vyhnanstva, preňho väzením, čo nie je prekvapujúce u človeka, ktorému patrila takmer celá Európa. A pri pohľade na to v atlase nemôže okamžite ukázať a nájsť, kde je tento kus zeme.
A stratil sa takmer v strede južného Atlantického oceánu, 2000 km od najbližšieho afrického kontinentu, čím sa stal jedným z najneprístupnejších a najvzdialenejších ostrovov.
Dostať sa tam – v čase môjho detstva, dospievania, na rozdiel od iných miest spojených s Napoleonom, napríklad Paríža či Korziky – bol môj takmer nesplniteľný sen. Nebolo tam žiadne letisko a na tento ostrov na 2-3 dni zavítala iba časť transatlantických výletných lodí plaviacich sa z Kapského Mesta do Ameriky. No cena týchto 20-30 dňových plavieb sa mi zdala premrštená, najmä keď cieľom nebola plavba, ale návšteva konkrétneho ostrova.
Samotný ostrov je britským majetkom, a preto bolo vďaka financiám z Londýna v roku 2015 otvorené letisko s malou pristávacou dráhou prakticky medzi skalami. Pristávať tam mohli len úzkotrupé lietadlá do 100 miest. A počnúc otvorením letiska som začal riešiť možnosť dostať sa tam týmto typom dopravy. Zdalo sa, že v rokoch 2019-2020 sa tam po preštudovaní letovej a spojovacej mapy dostanem, no Covid izoloval ostrov od turistov takmer 2 roky, takže som musel čakať.
Potom sa podľa scenára začalo ťažké politické obdobie, keď nebolo jasné, či mi Ostrov vydá vízum.
Napriek tomu, že je ostrov britským majetkom, majú svoju vlastnú menu – libru svätej Heleny a víza sa tu vydávajú elektronicky.
Vyplnil som prihlášku na webovej stránke: https://evisa.sainthelena.gov.sh (môže fungovať cez VPN), kde som bol do dvoch mesiacov odo dňa podania požiadaný o ďalšie dokumenty. Zoznam dokladov je podobný tým, ktoré sa predkladajú k vízam v Spojenom kráľovstve, bol som však dodatočne požiadaný o zaslanie výpisu cash flow za šesť mesiacov v angličtine (tu pomohla T-Bank), ako aj rozšíreného poistenia s krytím minimálne 100-tisíc eur a povinného rizika repatriácie. A samozrejme musia byť po ruke všetky letenky a potvrdenie o pobyte.
Cesta
Keďže na tento Ostrov lieta len jeden priamy let, ktorý lieta raz týždenne z Johannesburgu s technickou zastávkou v Namíbii, musel som sa tam najskôr dostať.
V Johannesburgu som strávil noc v hoteli, vybral som si to bližšie k centru mesta a tu som urobil veľkú chybu. Keďže toto mesto je v podstate rozdelené na prosperujúce a menej prosperujúce oblasti, centrum mesta sa ukázalo ako kriminalizované a dosť okrajové. V noci som dokonca počul výstrely. Pre ubytovanie som sa neskôr dočítal, že si treba vybrať oblasti Sandton a Brixton.
Do Johannesburgu som sa ale pozrieť nepriletel, tak som sa na druhý deň ráno vybral na letisko, odkiaľ som mal letieť na Ostrov s Airlinkom. Pri nástupe do lietadla vám skontrolujú víza a poistenie.
Let na ostrov trvá asi 6 hodín a 3 hodiny po štarte má lietadlo technickú zastávku v Namíbii (Walvis Bay) a potom už len oceán.
Bývanie
Hneď treba povedať, že na Ostrove nie sú bankomaty, neprijímajú bankové karty, je tu len jedna banka s niekoľkými pobočkami, ktoré sú cez víkendy zatvorené 😉 Preto je lepšie sa pred cestou zásobiť hotovosťou.
Vybral som si ubytovanie na Agoda (Richard Travel Lounge), no konkrétne som si vybral dom namiesto hotela. Vopred som kontaktoval majiteľa Dereka a zaplatil som zálohu cez PayPal. Preto ma stretol na letisku s nápisom práve on.
Keď sa dozvedel účel mojej návštevy tu, vzal ma priamo z letiska na najvýznamnejšie historické miesta ostrova – Longwood House, kde býval Napoleon, a potom k náhrobku, kde bol pochovaný (mimochodom, jeho popol bol neskôr prevezený do Francúzska). Stojí za zmienku, že tieto dve malé územia patria na základe nájomnej zmluvy Francúzsku.
Najpohodlnejší spôsob dopravy po ostrove je autom; neexistujú žiadne taxíky.
Dojmy z výletu
Keďže Ostrov preslávil predovšetkým Napoleon Bonaparte, s ním súvisia hlavné atrakcie, a to náhrobný kameň a Longwood, dom, v ktorom žil.
Nie je tu veľa miest na jedenie, a tak som raňajky, obedy a večere absolvoval v spoločnosti majiteľa domu Dereka.
Priletel som len na dva dni, pretože možnosť bola buď táto, alebo tu ostať týždeň. Musím povedať, že týždeň sa môže zdať veľa, pretože celý ostrov vidíte za 1-2 dni.
Hneď ale treba podotknúť, že bez auta sa tu nezaobídete, takže ak plánujete výlet, je najlepšie hneď prebrať možnosť exkurzie a stretnutia na letisku, keďže ani tu nejazdia taxíky. Potápanie je dobre rozvinuté, dokonca sú tam aj potopené lode, ale opäť je najlepšie si všetko vopred vydiskutovať.
Zároveň je tu množstvo nevýhod, no pre niekoho výhody – chýba zábava (2-3 krčmy, ktoré fungujú do neskorého piatku a soboty), veľmi drahá komunikácia a internet (dokonca aj domáca WiFi je obmedzená a dosahuje 30-50 GB na rodinu za mesiac a pripojenie často zmizne), problémy so sladkou vodou, ktorá je veľmi ekonomická, s dodávkou tovaru (3 dni až do 4 mesiacov loďou z Namíbie, 3 mesiace). nie vždy k dispozícii, podnebie a vetry sú tu veľmi premenlivé.
V živote je veľa ťažkostí, ale ľudia sú tu veľmi šťastní a pripravení pomôcť. Lebo tam nie je ani polícia, ale sú tam ľudové milície, teda kolektívna zodpovednosť a bezpečnosť.
Výdavky
Letenky Mníchov-Johannesburg-Mníchov s prestupom v Dubaji – 1300 € Letenky Johannesburg – Svätá Helena – Johannesburg – 750 € Víza – 80 libier Ubytovanie – cca 200 libier za dve noci Strava – cca 200 €
Aj keď vás Napoleonov životopis nezaujíma, tento ostrov je vhodný pre tých, ktorí sa chcú ponoriť do jednoty s prírodou bez vychytávok a internetu. Veď aj Bonaparte za pekného počasia miloval ako vždy skoro vstávať a popíjať kávu, obdivujúc miestnu prírodu a vody Atlantiku.